Kompost.O komposte som sa už v predchádzajúcich článkoch občas zmienil. Nastal čas venovať kompostu samostatný článok, pretože si to zaslúži. Takže čo je to vlastne kompost ? V jednoduchosti je organická hmota v určitom stupni rozkladu. Príroda vytvára kompost automaticky, napr. spadané lístie pod stromami, odumreté rastliny, zvyšky živočíchov a pod. Na svojej záhrade si ale kompost vetšinou vytvárame na vyhradenom mieste. Miesto je vhodné vybrať tak, aby pokiaľ možno bolo v tieni, napr. v blízkosti vetšieho stromu. Ideálne je, ak si možeme na kompost vyhradiť miesta rovno dve (prečo, napíšem neskor).
Sú prakticky dva základné sposoby ako urobiť kompost. Pomaly, alebo rýchlo. Pri pomalom sposobe len hádžeme organický materiál na vybrané miesto, kde sa po čase rozloží a vznikne kompost. Tento sposob je možné použiť, ak máte málo organického materiálu, alebo organický materiál vzniká pomaly. Napr. máte len trochu trávy z kosenia, potom zase trochu lístia a pod. Tak isto sa tento sposob hodí, ak sa nechete o kompost starať. Jednoducho len hádžete "zvyšky" na kopu. Kompost sa ale vytvára dosť pomaly. Rýchly sposob je tak trochu alchýmia a zábava. Pre dobré kompostovanie (teda rozklad organickej hmoty) je potreba správný pomer roznych druhov organickej hmoty, dobrý prístup kyslíku a správna vlhkosť kompostu.
Na kompostovanie sa používajú rozne druhy materiálov, ale všeobecne ich možeme rozdeliť na dva druhy. Materiál s prevahou uhlíku a materiál s prevahou dusíku. Materiál s prevahou uhlíku označujeme ako "hnedý". Je to napr. slama, piliny, drevoštiepka, kartónové krabice, lístie, ale aj obsah ekotoalety. Materiál s prevahou dusíku označujeme ako "zelený". Je to napr. posekaná tráva, rozne zvyšky rastlín, ale napr. aj riedená moč.
Pri príprave kompostovacej hromady doporučujem následujúce zloženie. 1/3 by mal tvoriť hnedý materiál, 1/3 zelený materiál a zvyšnú 1/3 klasická zemina. Samozrejme sa dá kompost robiť aj bez zeminy, len zo zvyškov organického materiálu, ale po pridaní zeminy je kompost ešte kvalitnejší, pretože sa obohatí o minerálne látky. Zloženie organického materiálu do kompostu je doležité hlavne u rýchleho sposobu kompostovania. Doporučujem si nazbierať dostatočné množstvo organického materiálu pre rýchle kompostovanie. Pri malom množstve matreriálu totiž nemusí kompostovanie prebiehať správne. Potrebe množstva organického materiálu možete prisposobiť napr. práve na záhrade a urobiť ich tak, aby vám v jeden čas zostalo viac toho organického materiálu, prípadne možete využiť zatiaľ nevedomých susedov, ktorí sa radi nejakého toho "prebytočného" lístia, alebo trávy radi zbavia.
Takže máme organický materiál v dostatočnom množstve a vhodné miesto. Najjednoduchšia forma "kompostoviska" je obyčajná hromada organického materiálu. Možeme využiť aj rozne konštrukcie, aby sa nám kompost veľmi nerozsýpal do okolia a zaberal tak aj menšiu plochu. Organický materiál rovnomerne vrstvíme podľa druhu približne na tretiny (viz vyššie). Ako budujeme hromadu materiálu, je dobré ju priebežne zvhčovať - preliať vodou. Namiesto vody je možné použiť aj riedenú moč, napr. zo separačnej ekotoalety. Hromadu je tiež dobré "zaočkovať" už hotovým kompostom, aby sme podporili množenie užitočných mikroorganizmov. K tomu je práve dobré mať dva miesta na vytváranie kompostu, kde je proces tvorby kompostu roznych štádiách a máme tak k dispozícii kompost vždy podľa potreby.
Nieje dobré, ak kompost necháme vyschnúť. Preto sa počas tvorby hromady vlhčí a aj preto je dobré umiestňovať miesto na tvorbu kompostu do tieňa. Tak isto počas tvorby kompostu je potreba hromadu zvlhčovať, ak by bola príliš suchá. Vhodnú vlhkosť zistíte tak, že zoberiete kompost do ruky a keď ho stlačíte, tak by z neho nemala vytekať voda (max. tak pár kvapiek), ale zase by sa mal kompost stlačiť a zostať ako stlačená hmota. Ak sa v ruke rozsýpa, tak prelejte hromadu vodou. Ak je zase vody veľa, tak to len nechajte tak, hromada časom preschne.
To, že sa vytvárá kompost zistíme podľa toho, že hromada "pracuje". Vytvára teplo, ktoré je doležité v procese tvorby kompostu. Teplo ničí semená buriny a zárodky chorob. Vhodná teplota je okolo 50 stupňov celzia. Nemusíte to ale merať žiadnym teplomerov. Stačí ak do kompostu vsuniete ruku. Ak cítite, že hromada "topí", tak je to v pohode. Nemala by ale výslovne páliť. Ak "netopí", tak je na hromade málo materiálu, takže nejaký ešte prihodte. Ak hromada "topí" až veľa, tak hromadu trochu prehádžte (napr. vidlami). Okrem iného tým dodáte do kompostu aj vzduch, ktorý užitočné organizmy pre správnu činnosť potrebujú. Tak isto ako sa vytvára kompost, tak hromada pomaly zľahne. Vtedy ju tiež trochu prehádžte.
Hotový kompost je pre vašu záhradu veľmi cenná vec. Možete ním posypať záhony so zeleninou, pridať výživu stromov, alebo vytvoriť tzv. kompostový čaj. Je to vlastne výluh z kompostu, ktorým potom polievame rastliny na záhrade. Pri posýpaní záhonov kompostom je doležíté, aby potom kompost na záhone nebol vystavený priamemu slnku. Dobre je ho prekryť mulčom. Kompost se samozrejmé možné využiť aj na priame sadenie rastlín. Záleží len na vás, koľko kompostu máte k dispozícii.
Veľmi kvalitný kompost je možné získať aj metódou, ktorá sa nazýva
vermikompostovanie. Je to kompostovanie za pomoci dážďoviek (žížal). Zoberieme si nejakú vhodnú nádobu (napr. stará vana), na dno dáme vhodnú podstielku, napr. trochu lístia, nastrihaný kartón, suchú trávu a k tomu trochu kompostu, alebo zeminy. Do toho dáme násadu dážďoviek a navrch posypeme organickým materiálom. Dážďovky sa živia práve tým organickým materiálom sa premieňajjú ho na kompost. Organický materiál prisypeme vždy podľa potreby, keď tú predchádzajúcu vrstvu dážďovky spotrebujú. Vermikompostovaním sa dá získať veľmi kvalitný kompost. Získava sa ale zpravidla pomalšie ako pri klasickom kompostovaní. Vermikompost sa teda hodí hlavne na použitie do kompostovacieho čaju, alebo na menšie zásypy do záhonov.
Ako som už písal na začiatku článku, ako materiál do kompostu je možné použiť skoro všetok organický materiál. U rastlinného materiálu vetšinou nieje problém. Lepšie je ale využiť materiál, ktorý nieje nejak znehodnotený napr. chemickými látkami (postreky, priemyselné hnojivá a pod.). U organického materiálu živočíšneho povodu može byť niekedy problém. Pri kompostovaní napr. zvyškov masa, alebo celých uhynutách zvierat, je fakt potreba použiť rýchle kompostovanie a dbať na to, aby bola vhodná teplota kompostu a zničily sa tak prípadné choroboplodné zárodky.
Pár tématických videí:https://www.youtube.com/watch?v=M1kIpCBD3UIhttps://www.youtube.com/watch?v=j-O2CUyziP8https://www.youtube.com/watch?v=2SuBT7SukdIhttps://www.youtube.com/watch?v=jJ3QIZMta98