Právě je 28.06.2017, 10:43

Sebestačnosť - Ako na to ?

Duch doby, The Last Corporation, Všeobecný základní příjem, OdKomunity, Svobodný vysílač, Česká Konference a další projekty stojící za pozornost.

Příspěvekod JanG » 17.12.2014, 22:39

Zakladám toto téma ako taký súhrn tipov a nápadov, ktoré možu prispiesť k zaisteniu sebestačnosti, podľa zásad permakultúry a trvale udržiteľného rozvoja. Pre každý tip založím samostatný príspevok. Niesú to moje nápady, ale to čo som pri svojom záujme a permakultúru a veci s tým súvisiace našiel na internete a o ktorých si myslím, že by mohli byť zaujímavé aj pre ostatných.
JanG
Organizační tým

Příspěvekod JanG » 17.12.2014, 23:27

Prvý príspevok je o hydraulickej vodnej pumpe (hydraulic ram pump). Práve keď som objavil tento "vynález", tak ma napadlo založiť celé téma o sebestačnosti.

Ide o vodnú pumpu, ktorá funguje bez použitia akéhokoľvek externého zdroja energie. Využitie vidím všade, kde je potreba čerpať vodu z jedného bodu do druhého, napr. na prečerpanie zachytávanej dažďovej vody ďalej na využitie do domácnosti, alebo na zavlažovanie, čerpanie vody z potoka / rieky a pod. Veľmi dobré využitie vidím aj pre tých, ktorí sa chcú venovať aquaponii / hydroponii. Pumpa je schopná pracovať stále, je závislá len na dostatku vody a na prípadnom opotrebení mechanických častí.

Princíp ako pumpa funguje:
https://www.youtube.com/watch?v=qWqDurunnK8

Jedna z možností, ako pumpu vyrobiť:
https://www.youtube.com/watch?v=CG0laNqJWY0

Ukážka pumpy v praxi:
https://www.youtube.com/watch?v=FkrWEAyYhbU

Ďalšia ukážka, tentokrát pumpa vo veľkom prevedení (skor ako ukážka možností pumpy):
https://www.youtube.com/watch?v=fcoOJ2xlqt4

Určitou nevýhodou pumpy je nižšia účinnosť. Asi si všimnete, že pomerne dosť veľa vody uniká pri pumpovaní mimo pumpu. To je ale samozrejmé možné riešiť zachytávaním tejto vody a jej znovunavrátení do zdroja, alebo inému hospodárnemu využitiu. Pri inštalácii pumpy niekde priamo vo vodnom zdroji (potok) už nieje problém vobec, pretože voda ide zase rovno do potoka.
JanG
Organizační tým

Příspěvekod JanG » 18.12.2014, 00:14

Ďalší príspevok sa týka viacmenej tiež vody. Tentokrát ale ide o jej zachytávanie na pozemku za účelom zabezpečenia dostatku vody pre rastliny. V permakultúre sa to rieši pomocou tzv. swale-u. Niekde som videl český preklad průleh, ale neviem či je to to správne. Všeobecne sa na celom svete používá termín swale, i v Českej republike. Jedná sa prakticky o úpravu územia tak, aby vetšina vody čo spadne vo forme zrážok na územie, tak na tom území aj ostala a poslúžila ako závlaha pre rastliny. Swale sa buduje na vrstevnici (contour). Niekedy sa jedná o pomerne veľké zemné práce, niekedy je to úplne malé, ako uvidíte ďalej. Napr. v Čine pomocou tejto techniky rekultivovali časť územia s 20 mil. obyvateľov. Zo skoro mesačnej krajiny sa po 15 rokoch stala zase zelená krajina. Často sa táto technika používa vo veľmi suchých oblastiach.

Vysvetlenie, čo je vlastne swale:
https://www.youtube.com/watch?v=S3mBhQDsZ_U

Ako vybudovať jednoduchú konštrukciu na vytýčenie swale-u po vrstevnici:
https://www.youtube.com/watch?v=fpi5jZLwCxc

Ukážka, ako sa priamo buduje swale pomocou ťažkej techniky:
https://www.youtube.com/watch?v=UqXb1fmGB5c

Swale nemusí byť len veľká konštrukcia za použitia ťažkej techniky. Princípy sa dajú využiť aj na menších záhradkách.
Mini a mikro swale:
https://www.youtube.com/watch?v=DZODee91seA
Skoro do polovice je to video o cibuli, tak si to možete posunúť. Za pozornosť stojí aj to, ako ku konci ukazuje kvalitu zeminy na políčku. Táto zemina vznikla bez kopania a rytia, len samotnou činnosťou podnych mikroorganizmov. Tejto téme sa asi budem venovať v niektorom z ďalších príspevkov.

Ďalšia ukážka z menšej záhradky:
https://www.youtube.com/watch?v=Yl0JJIr0j-M

Taký mini swale sa dá vytvoriť aj okolo každého stromu zvlášť. Po zasadení stromu okolo neho vytvoríte ako keby misku s vyvýšenými okrajmi, kde strom je v strede. Tak sa tam zachytí dosť zrážok a podporí tak lepší rast stromu.
Je to vidieť ku konci tohto videa:
https://www.youtube.com/watch?v=bvXG_asXcMY
JanG
Organizační tým

Příspěvekod JanG » 21.12.2014, 22:15

Mulčovanie.
Je to technika používaná nielen v permakultúre, ale i v "klasickom" poľnohospodárste. Ide o pokrytie pody určitým druhom materiálu, tak aby sa zabránilo rastu tzv. buriny (plevelu) a brání aj vysušovaniu pody. V klasickom poľnohospodárstve sa používajú aj neorganické materiály (napr. plastová fólia), ale pri permakultúrnom (trvalo udržateľnom) sposobe pestovania sa používá výhradne organický materiál, ako sláma, seno, lístie, tráva, piliny, ale napr. aj kartoónové krabice. Dá sa povedať, že mulčovanie je jednou z charakteristík permakultúry. Skoro v každom videu o permakultúre vidíte voľné miesta medzi rastlinami na políčkách pokryté hrubou vrstvou slámy, alebo sena.

Mulčovanie nieje nijakým výmyslom človeka. Príroda mulčuje už prakticky odkedy začali rásť nejaké rastliny a má to skvele vymyslené. Akurát človek jej to časťo sťažuje. Napr. niektoré stromy zhodia na zimu listy, ktorá obvykle napadajú pod strom. V zime potom lístie jednak ochráni korene stromu pred vymrznutím, postupne sa rozloží a na jar, keď sa strom zase prebudí k životu, tak rozložené listy poslúžia pre strom ako výživa. Takže ak na jeseň hrabete líste spod stromov, tak to nerobte. Sebe pridávate zbytočnú prácu a stromu tým škodíte. Tak isto ak na jeseň sekáte trávu a nemáte pre ňu využitie (seno, kompost), tak určite urobíte pre strom dobre, ak túto trávu nahrniete ku stromom.

Dobrý článok (jeden z veľa) o mulčovaní:
http://www.ekozahrady.com/mulcovani.htm

Ak začnete svoje záhradky muľčovať, tak tým prospejete nielen sebe (menej práce), ale hlavne rastlinám na svojej záhradke. Dobre urobený mulč zvýši kvalitu pody, zabrání odparovaniu vody (voda zostáva na políčku), v ideálnom prípade nebudete musieť vobec záhradu zalievať a v neposlednom rade, ušetríte si prácu s likvidáciou tz. buriny (plevele).

O mulčovaní by sa toho dalo písať ešte veľa, ale ak to niekoho zaujme a nepozná to ešte, na internete je kopa informácií (napr. link vyššie). Pridávám pár videí pro lepšiu predstavu a inšpiráciu.

https://www.youtube.com/watch?v=LpiZXUcvsgI

https://www.youtube.com/watch?v=sWAKRL29kdM

https://www.youtube.com/watch?v=2brHfHPusac
JanG
Organizační tým

Příspěvekod JanG » 21.12.2014, 22:47

Bezorebné pestovanie zemiakov.
Téma prakticky súvisiace s predchozím tématom o mulčovaní. Zemiaky sa totiž nepestujú v zemine, ale v mulči - vyššia vrstva slámy, alebo sena.

Klasické pestovanie zemiakov je pomerne prácne. Potrebujete zorať pole, urobiť riadky na sadenie, posadiť, keď trochu vyrastú tak ich obsýpať zeminou a nakoniec vyorať (alebo vykopať) a pozbierať. Naproti tomu pri bezorebnom pestovaní zemiakov akurát urobíte mulč na ploche kde chcete mať políčko se zemiakmi, tie "posadíte" (prakticky len vložíte do mulču) a potom ako vyrastú a sú vhodné na zbieranie, tak len odhrniete mulč a pozberáte. Nepotrebujete žiadnu techniku, je to menej prácne, zemiaky sú pekne čisté a časť ich nieje poškodená ako pri vyorávaní, alebo vykopávaní. Po pozbieraní zemiakov potom mulč možete na políčku nechať, nech sa rozloží a zúrodní podu, alebo možete z neho urobiť kompost.

Názorná ukážka, ako sa to robí:
https://www.youtube.com/watch?v=zhKVqovszqI

https://www.youtube.com/watch?v=SmlYTTKloIw

Sadenie zemiakov do sena detailne:
https://www.youtube.com/watch?v=rLdcipualCE
JanG
Organizační tým

Příspěvekod JanG » 21.12.2014, 23:33

Hmyzie domčeky.
Ako už názov napovedá, sú to rozne konštrukcie určené k "ubytovaniu" hmyzu. K čomu to je dobré ? Hmyz je veľmi doležitou súčasťou prírody. V podstatnej miere na ňom závisí aj existencia ľudstva, pretože viac ako 80% svetovej produkcie jedla je závislé na roznych opeľovačoch (hlavne včely). Inak by vetšina rastlín nemala plody, ak by nebola opelená. Kvoli vysokému používaniu chémie v poľnohospodárstve, nevhodnej skladbe plodín, geneticky modifikovaným plodinám a pod., sa populácie opeľovačov výrazné znižujú (dosť zlé je to u včiel).

Ak si nejaký druh hmyzieho domčeku postavíte na záhradke, tak už nemusíte ďalej nič robiť. Hmyz sa tam postupom času sám nasťahuje. Akurát už potom do toho moc nezasahujte. Užitočný hmyz vám potom zvýši produkciu potravín zo záhrady a súčasne pomože aj s roznymi prípadnými škodcami.

Viac informácií napr. tu:
http://vcelky.cz/hnizdiste.htm

Rozne inšpirácie pre hmyzie domčeky:
https://www.youtube.com/watch?v=iltoWGe-aJA&list=PLGYJsZWuTPmkaHeDvHKfCSlqexOzKfNOH
JanG
Organizační tým

Příspěvekod JanG » 01.01.2015, 20:06

Polykultúrne pestovanie rastlín.
Veľké plochy monokultúrnych porastov rastlín, teda veľa kusov jednoho druhu rastliny na veľkej ploche, sa v prírode takmer nevyskytujú, a ak k tomu dochádza, zvyčajne sa jedná o nejaké narušenie prirodzených podmienok v prírodnom prostredí. Ľudia túto skutočnosť ale vo veľkej miere ignorujú a pestujú kultúrne plodiny skoro výlučne v monokultúrach (obrovské plochy polí s jedným druhom plodiny). Je to výhodné pre masívne nasadenie mechanizácie, vytrvárajú tak ale nerovnováhu, ktorú potom musia vyvažovať umelo - hnojivá, postriky proti škodcom, geneticky modifikované plodiny a pod. My sa ale možeme prírodou inšpirovať a pestovať naše jedlo zdravšie a bez škodlivých následkov voči prírode.

Pri polykultúrnom pestovaní rastlín nevytvárame vetšie plochy jednej rastliny, ale snažíme sa na jednej ploche kombinovať niekoľko druhov rastlín tak, aby sa navzájom podporovali. Ak sa pestuje jeden druh rastliny na veľkej ploche, tak to má škodca jednoduché. Má k dispozícii jeden druh skoro neobmedzeného zdroja potravy. Pri polykultúrnom pestovaní sú zdroje obmedzené, navyše je možné pridať rastliny, ktoré škodcov priamo odpudzujú, alebo tieto rastliny priťahujú prirodzených predátorov potenciálnych škodcov.

Polykultúrne porasty rastlín síce možu pre niekoho pripadať ako neusporiadá džungľa, ale práve v zdanlivom chaose je krása. Akurát sa musíme oslobodiť od predstavy, že jedine sterilná zelená plocha anglického trávniku je ideál krásy. Pri permakultúrnom pestovaní na záhrade stále niečo rastie. Málokedy sa stáva, že ostáva niekde prázdna plocha, ako pri monokultúre, keď urobíte zber a je koniec. Porasty rastlín naviac tvoria prirodzený mulč, takže sa zemina tak nevysušuje a potreba zalievať je menšia, alebo vobec žiadna.

Veľa dobrých informácií o polykultúrnom pestovaní nájdete tu:
http://ekozahrady.com/zeleninova_polykultura.htm

Pár inšpirácií ako to može vyzerať:
https://www.youtube.com/watch?v=_ZJs4eXxdic

https://www.youtube.com/watch?v=VZxtm2_lj88

https://www.youtube.com/watch?v=nTLDhdHUxNs

https://www.youtube.com/watch?v=Sq0bHk5VcuI

https://www.youtube.com/watch?v=yfsB9qtKkfM
JanG
Organizační tým

Příspěvekod JanG » 06.01.2015, 12:25

Ekotoaleta.
Klasické kadibudky pozná snáď každý. Ekotoaleta, alebo inak kompostovací záchod, je niečo podobné, ale zároveň aj niečo iné. Ako som už spomínal v predchádzajúcich článkoch, v prírode niečo ako odpad neexistuje. Všetko sa nejako spotrebuje, je to v podstate cenný organický materiál. Klasické moderné toalety spotrebúvajú zbytočne veľké množstvo pitnej vody a to čo sa spláchne, sa musí aj tak ďalej ešte nákladne zpracovávať. Naproti tomu sa obsah ekotoalety využite ako jeden z komponentov do kompostu, ktorý sa zase využije pri pestovaní rastín, teda pri výrobe potravín.

Najjednoduchšia forma ekotoalety je nejaká nádoba a k tomu odpovedajúce množstvo pilín. Piliny su brané povetšinou ako odpad pri zpracovaní dreva. Treba si ale dať pozor, aby to boli piliny zo zpracovania "prírodného" dreva, nie piliny z rozneho chemicky ošetreného dreva (drevotriesky, lamino a pod.). Nechceli by sme do svojeho kompostu a následne rastlín zytočne pridávať chemické látky. Takže po vykonaní potreby do určenej nádoby obsah posypeme dostatočným množstvom pilín. Keď sa nádoba naplní, tak jej obsah zapracujeme do hromady, z ktorej vzikne kompost (rozne zvyšky rastlín, staré seno a slama a aj obsah ekotoalety). Nádobu potom opláchneme napr. nazbieranou dažďovou vodou a je pripravená na ďalšie použitie. Z toaletným papierom si nerobte starosti. Ako organický materiál sa v komposte rozloží tiež.

Ekotoaleta je jednoduché a pritom úsporné riešenie jednej zo základných ľudských potrieb. V panelákoch (na sídliskách) to asi zatiaľ nieje možné asi dosť dobre použiť, ale na dedinách, alebo chatách je to vhodné riešenie. Navyše je to riešenie, ktoré je skoro zdarma (len náklady na nádobu, nejaké príjemnejšie posedenie a piliny). Nemusíte riešiť prívod vody do toalety a hlavne odvod splaškov. Tam kde nieje kanalizácia sa odvod splaškov vetšinou rieši klasickou žumpou, ale možno aj latrínou. Obe varianty sa ale musia raz za čas vyvážať, čo nieje najlacnejšie. Naviac pri klasickou prepojení, kde do žumpy ide i takzvaná šedá voda, teda voda z kuchyne (umývanie riadu) a kúpeľne (umývanie), tak sa žumpa naplní skutočne rýchlo.

Dobrý a rozsiahlejší článok o ekotoaletách nájdete tu:
http://www.rodovystatek.cz/ekotoalety.htm

Dajú sa kúpiť aj luxusnejšie už hotové ekotoalety, napr. tu:
http://www.ecoshop.cz/

Do budúcna vidím možnosť použiť rozne pokrokovejšie formy ekotoalety aj pre bežné použitie v každej domácnosti. Veď už dnes sú na trhu ekotoalety, ktorú dokážu kompostovať obsah toalety prakticky sami bez zásahu človeka a dokážu takto fungovať aj niekoľko rokov skoro bez zásahu.
JanG
Organizační tým

Příspěvekod JanG » 09.01.2015, 13:13

Koreňová čistiareň odpadných vod.
V poslednom článku o ekotoaletách som spomínal tzv. šedú vodu, čo je odpadná voda, ktorá vzniká v domácnosti v kuchyni hlavne pri umývaní riadu, ale aj v kúpeľni pri umývaní, alebo z pračky pri praní. V dnešnej dobe vo vetšine domácností nemožeme hovoriť o šedej vode, pretože všetká odpadná voda, a to aj vrátane obsahu toalety je zvedená do jednoho potrubia a potom do kanalizácie, alebo žumpy. Ak však budete toaletu riešiť samostatne (napr. ako ekotoaletu), tak je výhodné šedú vodu potom ešte ďalej využívať a nevypúšťať ju len tak do kanalizácie.

Koreňová čistiareň odpadných vod využíva k čisteniu vody prírodné zákony, konkrétne užitočné baktérie, ktoré sa vyskytujú v prírode. V prípade koreňovej čistiarne na koreňoch rastlín (odtiaľ názov koreňová čistiareň) a i v substráte, do ktorého sú rastliny zasadené. Kto sa zaujíma o akvaristiku, tak tam funguje čistenie vody na rovnakom princípe, obdobne tak u aquapónie.

Koreňová čistiareň je vo vetšine prípadov nie príliš hlboký rybníček, v ktorom su vo vhodnom substráte posadené vlhkomilné, alebo vodné rastliny. Vhodný substrát je doležitý. Je dobré sa inšpirovať akvaristikou a použiť najlepšie riečny štrk, alebo tzv. kačírek. Nieje dobre voliť príliš hutný substrát (napr. jemný piesok), pretože pre správnu funkciu koreňovej čistiarne je potrebné, aby čistiace procesy prebiehali za prístupu kyslíku, čo v tuhých uľahnutých substrátoch nieje dosť dobré možné. Bez dostatočného množstva kyslíku začne prebiehať hnitie a obsah čistiarne začne zapáchať. Pri správnej funkcii nezapáchapa nič.

Rybníček by mal mať malý sklon, smerom od prívodu odpadnej vody z domácnosti, k vývodu prečistenej vody z rybníčku. Celá systém sa dá urobiť ako gravitačný, vhodnými terénnymi úpravami. Nepotrebujete čerpadlo, a teda ani žiadnu dodatočnú energiu. Prečistená voda ktorá z koreňovej čistiarne vyteká sa potom može zviesť do nejakého jazierka (napr. pre chov rýb), alebo sa len vhodne rozvedie ďalej po záhrade a bude slúžiť ako dodatočný zdroj vody pre rastliny na našej záhrade (napr. ovocné stromy, alebo záhony so zeleninou vyžadujúcou vyššiu zálievku). Plocha rybníčku sa počíta približne 5 m2 na jednu osobu.

Čo sa týka rastlín, tak je vhodné si zobrať inšpiráciu z okolia. To čo dobre rastie v blížkosti vodných tokov neďaleko vás by malo dobre rásť aj vo vašej koreňovej čistiarni. Je možné použiť aj niektoré odolnejšie rastliny ponúkané v akvaristických predajniach.

Pri tejto metóde čistenia odpadnej vody je určite vhodné sa zamyslieť nad chemickými prípravkami používanými v domácnosti na umývanie, alebo pranie. Samozrejme sú lepšie tie, ktoré sú viac šetrné k životnému prostrediu, alebo ideálne prípravky na prírodnej báze. Dajú sa zakúpiť, alebo aj pri dostatočnej znalosti vyrobiť doma.

Podrobnejši článok ohľadne koreňovej čistiarne odpadných vod:
http://www.ekozahrady.com/korenova_cistirna.htm

Pár tématických videí:
https://www.youtube.com/watch?v=mzJChdDNEko

https://www.youtube.com/watch?v=xVT2AiEF0bA

https://www.youtube.com/watch?v=pKj_R07CMPs

https://www.youtube.com/watch?v=MV7rVLWLPvY
JanG
Organizační tým

Příspěvekod JanG » 16.01.2015, 21:42

Kompost.
O komposte som sa už v predchádzajúcich článkoch občas zmienil. Nastal čas venovať kompostu samostatný článok, pretože si to zaslúži. Takže čo je to vlastne kompost ? V jednoduchosti je organická hmota v určitom stupni rozkladu. Príroda vytvára kompost automaticky, napr. spadané lístie pod stromami, odumreté rastliny, zvyšky živočíchov a pod. Na svojej záhrade si ale kompost vetšinou vytvárame na vyhradenom mieste. Miesto je vhodné vybrať tak, aby pokiaľ možno bolo v tieni, napr. v blízkosti vetšieho stromu. Ideálne je, ak si možeme na kompost vyhradiť miesta rovno dve (prečo, napíšem neskor).

Sú prakticky dva základné sposoby ako urobiť kompost. Pomaly, alebo rýchlo. Pri pomalom sposobe len hádžeme organický materiál na vybrané miesto, kde sa po čase rozloží a vznikne kompost. Tento sposob je možné použiť, ak máte málo organického materiálu, alebo organický materiál vzniká pomaly. Napr. máte len trochu trávy z kosenia, potom zase trochu lístia a pod. Tak isto sa tento sposob hodí, ak sa nechete o kompost starať. Jednoducho len hádžete "zvyšky" na kopu. Kompost sa ale vytvára dosť pomaly. Rýchly sposob je tak trochu alchýmia a zábava. Pre dobré kompostovanie (teda rozklad organickej hmoty) je potreba správný pomer roznych druhov organickej hmoty, dobrý prístup kyslíku a správna vlhkosť kompostu.

Na kompostovanie sa používajú rozne druhy materiálov, ale všeobecne ich možeme rozdeliť na dva druhy. Materiál s prevahou uhlíku a materiál s prevahou dusíku. Materiál s prevahou uhlíku označujeme ako "hnedý". Je to napr. slama, piliny, drevoštiepka, kartónové krabice, lístie, ale aj obsah ekotoalety. Materiál s prevahou dusíku označujeme ako "zelený". Je to napr. posekaná tráva, rozne zvyšky rastlín, ale napr. aj riedená moč.

Pri príprave kompostovacej hromady doporučujem následujúce zloženie. 1/3 by mal tvoriť hnedý materiál, 1/3 zelený materiál a zvyšnú 1/3 klasická zemina. Samozrejme sa dá kompost robiť aj bez zeminy, len zo zvyškov organického materiálu, ale po pridaní zeminy je kompost ešte kvalitnejší, pretože sa obohatí o minerálne látky. Zloženie organického materiálu do kompostu je doležité hlavne u rýchleho sposobu kompostovania. Doporučujem si nazbierať dostatočné množstvo organického materiálu pre rýchle kompostovanie. Pri malom množstve matreriálu totiž nemusí kompostovanie prebiehať správne. Potrebe množstva organického materiálu možete prisposobiť napr. práve na záhrade a urobiť ich tak, aby vám v jeden čas zostalo viac toho organického materiálu, prípadne možete využiť zatiaľ nevedomých susedov, ktorí sa radi nejakého toho "prebytočného" lístia, alebo trávy radi zbavia.

Takže máme organický materiál v dostatočnom množstve a vhodné miesto. Najjednoduchšia forma "kompostoviska" je obyčajná hromada organického materiálu. Možeme využiť aj rozne konštrukcie, aby sa nám kompost veľmi nerozsýpal do okolia a zaberal tak aj menšiu plochu. Organický materiál rovnomerne vrstvíme podľa druhu približne na tretiny (viz vyššie). Ako budujeme hromadu materiálu, je dobré ju priebežne zvhčovať - preliať vodou. Namiesto vody je možné použiť aj riedenú moč, napr. zo separačnej ekotoalety. Hromadu je tiež dobré "zaočkovať" už hotovým kompostom, aby sme podporili množenie užitočných mikroorganizmov. K tomu je práve dobré mať dva miesta na vytváranie kompostu, kde je proces tvorby kompostu roznych štádiách a máme tak k dispozícii kompost vždy podľa potreby.

Nieje dobré, ak kompost necháme vyschnúť. Preto sa počas tvorby hromady vlhčí a aj preto je dobré umiestňovať miesto na tvorbu kompostu do tieňa. Tak isto počas tvorby kompostu je potreba hromadu zvlhčovať, ak by bola príliš suchá. Vhodnú vlhkosť zistíte tak, že zoberiete kompost do ruky a keď ho stlačíte, tak by z neho nemala vytekať voda (max. tak pár kvapiek), ale zase by sa mal kompost stlačiť a zostať ako stlačená hmota. Ak sa v ruke rozsýpa, tak prelejte hromadu vodou. Ak je zase vody veľa, tak to len nechajte tak, hromada časom preschne.

To, že sa vytvárá kompost zistíme podľa toho, že hromada "pracuje". Vytvára teplo, ktoré je doležité v procese tvorby kompostu. Teplo ničí semená buriny a zárodky chorob. Vhodná teplota je okolo 50 stupňov celzia. Nemusíte to ale merať žiadnym teplomerov. Stačí ak do kompostu vsuniete ruku. Ak cítite, že hromada "topí", tak je to v pohode. Nemala by ale výslovne páliť. Ak "netopí", tak je na hromade málo materiálu, takže nejaký ešte prihodte. Ak hromada "topí" až veľa, tak hromadu trochu prehádžte (napr. vidlami). Okrem iného tým dodáte do kompostu aj vzduch, ktorý užitočné organizmy pre správnu činnosť potrebujú. Tak isto ako sa vytvára kompost, tak hromada pomaly zľahne. Vtedy ju tiež trochu prehádžte.

Hotový kompost je pre vašu záhradu veľmi cenná vec. Možete ním posypať záhony so zeleninou, pridať výživu stromov, alebo vytvoriť tzv. kompostový čaj. Je to vlastne výluh z kompostu, ktorým potom polievame rastliny na záhrade. Pri posýpaní záhonov kompostom je doležíté, aby potom kompost na záhone nebol vystavený priamemu slnku. Dobre je ho prekryť mulčom. Kompost se samozrejmé možné využiť aj na priame sadenie rastlín. Záleží len na vás, koľko kompostu máte k dispozícii.

Veľmi kvalitný kompost je možné získať aj metódou, ktorá sa nazýva vermikompostovanie. Je to kompostovanie za pomoci dážďoviek (žížal). Zoberieme si nejakú vhodnú nádobu (napr. stará vana), na dno dáme vhodnú podstielku, napr. trochu lístia, nastrihaný kartón, suchú trávu a k tomu trochu kompostu, alebo zeminy. Do toho dáme násadu dážďoviek a navrch posypeme organickým materiálom. Dážďovky sa živia práve tým organickým materiálom sa premieňajjú ho na kompost. Organický materiál prisypeme vždy podľa potreby, keď tú predchádzajúcu vrstvu dážďovky spotrebujú. Vermikompostovaním sa dá získať veľmi kvalitný kompost. Získava sa ale zpravidla pomalšie ako pri klasickom kompostovaní. Vermikompost sa teda hodí hlavne na použitie do kompostovacieho čaju, alebo na menšie zásypy do záhonov.

Ako som už písal na začiatku článku, ako materiál do kompostu je možné použiť skoro všetok organický materiál. U rastlinného materiálu vetšinou nieje problém. Lepšie je ale využiť materiál, ktorý nieje nejak znehodnotený napr. chemickými látkami (postreky, priemyselné hnojivá a pod.). U organického materiálu živočíšneho povodu može byť niekedy problém. Pri kompostovaní napr. zvyškov masa, alebo celých uhynutách zvierat, je fakt potreba použiť rýchle kompostovanie a dbať na to, aby bola vhodná teplota kompostu a zničily sa tak prípadné choroboplodné zárodky.

Pár tématických videí:
https://www.youtube.com/watch?v=M1kIpCBD3UI

https://www.youtube.com/watch?v=j-O2CUyziP8

https://www.youtube.com/watch?v=2SuBT7SukdI

https://www.youtube.com/watch?v=jJ3QIZMta98
JanG
Organizační tým

Příspěvekod JanG » 02.02.2015, 12:18

Užitočné rastliny - Jedlý trávnik.
Tento článok bude o trochu inom pohľade na rastliny, ktoré často berieme ako burinu (plevel). V skutočnosti niečo ako plevel neexistuje. Každá rastlina má v prírode svoje miesto, nejaký svoj účel. Veď aj všetky naše kultúrne plodiny boli raz divoké, ale postupným šľachtením ľudia dosiahli to čo máme teraz (pozitívne i negatívne). Ak budeme poznávať to čo rastie okolo nás, často zistíme, že využiť sa dá aj kopa divoko rastúcich rastlín. Snáď nikto sa nepodiví nad zberom plodov divokej prírody ako sú napr. ostružiny (černice, maliny), nehovoriac o zbere húb, ale napr. takú púpavu (pampelišku) si asi veľa ľudí do šalátu nezbiera.

Doležité upozornenie:
Keď zbierate niečo z prírody, musíte si byť vždy na 100% istý tým, čo zbierate. Ak si nieste istý, tak sa niekoho doveryhodného opýtajte, alebo to radšej nezberajte, inak može dojsť k problémom, napr. nevoľnosť, alebo otrava.

K tomuto článku ma inšpiroval skvelý článok na stránke ekozahrady.com o jedlom trávniku.
http://www.ekozahrady.com/jedly_travnik.htm
V uvedenom článku nájdete aj zoznam a popis rastlín vhodných do jedlého trávniku. Preto ich tu nebudem vypisovať.

Uvediem ale už len jednu rastlinu, ktorá tam nieje uvedená a zaslúži si byť uvedená ako jedna z najužitočnejších rastlín.

Kostival lékařský.
http://cs.wikipedia.org/wiki/Kostival_l%C3%A9ka%C5%99sk%C3%BD
Slovenský názov je Kostihoj lekársky, anglicky Comfrey. Nieje to jedlá rastlina, ale to nijako neznižuje jej užitočnosť. Okrem toho že sa už veľmi dlho používá na lekárské účely, tak ma skvelé využitie aj v permakultúre. Je to totiž tzv. "dusíkáč", to znamená, že "vyťahuje" živiny z podložia v ktorom sa pestuje. Ide hlavne o minerálne látky a dusík. Dusík je doležitý pre rast všetkých rastlín. Preto je dobré vysadiť Kostival k ovocným stromom, aby tak podporil ich rast. Celkom dobre a rýchlo sa množí koreňovými odnožami, čo može byť aj problém, pretože pri nekontrolovanom raste sa može stať problémom.

Ďalšie dobré využitie Kostivalu je ako prísada do kompostu (viz. predchádzajúci článok). Je to cenný zdroj dusíku, takže može slúžiť v komposte ako dusíkatá zložka. Tiež možeme listy len tak natrhať, alebo mierne nasekať a použiť ako mulč na záhony. Postupne sa rozloží a obohatí podu o dusík potrebný pre dobrý rast rastlín. Tiež je možné z listov Kostivalu pripraviť tzv. kostivalový čaj. Je to vlastne výluh z kostivalu, ktorým zalejeme záhony.

Pár videí k užitočnosti a využitiu Kostivalu:
https://www.youtube.com/watch?v=yEHc_UzeT9w

https://www.youtube.com/watch?v=Phx88V4rvUE

https://www.youtube.com/watch?v=e8Lijvfhwx0
JanG
Organizační tým

Příspěvekod Uranix » 02.02.2015, 18:42

Doporučuji prostudovat http://opensourceecology.org/wiki/Main_Page/cs
ohledně toho, jak být soběstačný farmář.
Uranix
Podpůrný tým

Příspěvekod Petr_NJ » 04.02.2015, 10:33

A nezapomente na jejich další dobrou stránku:
http://opensourceecology.dozuki.com/
Změnit můžeme svět jen svou změnou, svým příkladem, který někdo jiný bude schopen jednoduše zkopírovat, když dojde poznání a pochopí, jaká je v tom síla. Nic jiného totiž nefunguje a navíc trvale.
Petr_NJ
Organizační tým


Zpět na Projekty přímo ne/související s hnutím

Kdo je online

Uživatelé procházející toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 návštěvník

cron